Umeniu sa venujem už od útleho detstva. Už v škôlke som miloval všetky besiedky, kde som mohol vystúpiť pred rodičmi v kostýme, zaspievať nejakú ľudovú pesničku, či zahrať krátku scénku. Vtedy som si dookola opakoval frázu „keď budem veľký, chcem byť hercom“. Iné deti chceli byť smetiarmi, prezidentmi alebo astronautmi, mňa to však odmalička ťahalo k herectvu. 

Po nástupe na základnú školu som sa prihlásil do školského divadelného krúžku. Učila ma Anička Gürtlerová – veľké meno v divadelnej oblasti, nielen v Prievidzi. Nacvičili sme pomerne veľa školských predstavení a po zrelej úvahe som išiel skúsiť šťastie aj na konzervatórium do Bratislavy. Žiaľ, prijatý som nebol, ale to ma od môjho sna neodradilo. Práve naopak. Študovať som zostal v Prievidzi, kde som mal príležitosť sa ešte viacej zdokonaliť v divadelnom umení, medzi prievidzskými ochotníkmi v Divadle „A“ a Divadle Shanti. 

Na strednej škole som vyštudoval cestovný ruch a popri učení som si samozrejme hľadal rôzne príležitosti na sebarealizáciu. Prihlásil som sa teda na Základnú umeleckú školu v Prievidzi, k pani učiteľke Viere Marsinovej. Opäť to bol človek, ktorý vo mne ešte viacej rozdúchal záujem o divadlo, keďže rovnako, ako Anička Gürtlerová, pôsobila v minulosti aj v profesionálnej divadelnej sfére. 

Medzičasom som začal hrávať aj na všetkých možných podujatiach, ktoré sa organizovali na zámku v Bojniciach, ako napríklad na známych Medzinárodných festivaloch duchov a strašidiel, v réžii Vojtecha Bartka (ktorý momentálne pôsobí u nás v Xoane), alebo na rozprávkových festivaloch v réžii Róberta Mankoveckého (dramaturg Slovenského komorného divadla v Martine). Po všetkých týchto skúsenostiach som s Vojtechom Bartkom nadviazal väčšiu spoluprácu pri tvorbe všakovakých predstavení a podujatí, nielen v Prievidzi. Založili sme preto občianske združenie Divadelná spoločnosť, s ktorým sme do dnešných dní precestovali skoro celé Slovensko. 

Môj sen – stať sa profesionálnym hercom – mi však stále vŕtal v hlave, a preto som sa prihlásil na vysokoškolské štúdium na Akadémiu umení v Banskej Bystrici v odbore herectvo. Po dlhých a precíznych prípravách ma na štúdium prijali, čo bol pre mňa jeden z prvých a najpodstatnejších krôčikov na ceste k životnému snu. 

Na Akadémii umení som študoval 5 rokov. Už počas druhého ročníka som začal čerpať skúsenosti aj v špeciálnej pedagogike, keďže som dostal ponuku učiť javiskovú reč hendikepovaných hercov v známom banskobystrickom Divadle z Pasáže. Tam som pôsobil približne dva roky dovtedy, kým som nedostal ponuku zastúpiť počas materskej dovolenky moju priateľku Mišku Pastierikovú v Xoane, ktorá učila v Literárno-dramatickom odbore. 

Uvedomoval som si však zodpovednosť, ktorú so sebou prinášala práca s deťmi. Ponuku učiť v Xoane som nakoniec prijal a momentálne sa začal piaty školský rok, počas ktorého sa Xoana stala mojim druhým domovom. 

Popri práci v Xoane som dostal angažmán ako hosťujúci herec v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v muzikáli Balada pre Banditu a takisto aj v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi, v inscenácii Škriepky na korze – obe v réžii známeho slovenského profesionálneho režiséra Petra Palika. 

Momentálne študujem doplňujúce pedagogické štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, aby som si ešte viac rozšíril obzory vo sfére pedagogiky umeleckých predmetov. 

Po vzore všetkých mojich doterajších učiteľov by som chcel aj ja odovzdávať teoretické, ako aj vlastné praktické skúsenosti ďalšej mladej hereckej generácii.